Prevádzka rušňov rady 362 a 363 v RD Bratislava hlavné

Je to už takmer 18 rokov, odkedy boli na Slovensko do RD Bratislava hlavné dodané prvé „peršingy“, vtedy ešte s označením ES 499.1 (typ Škoda 69E). Prezývku „peršing“ tieto stroje dostali na Slovensku v RD Bratislava hlavné kvôli vysokej poruchovosti tyristorov, ktoré pri poruchách „strieľali“ podobne ako rakety krátkeho doletu. Stroje, ktoré však na Slovensku zahajovali prevádzku dvojsystémových lokomotív novej generácie sa dnes už v RD Bratislava nenachádzajú, pretože boli predisponované do vtedajšieho LD Přerov a neskoršie aj do iných diep. Boli to stroje ES 499.1037-042.

Keďže v tom čase ešte nebola dokončená elektrifikácia dvojsystémového žilinského ramena, tak boli tieto rušne využívané na vozbu osobných vlakov z Bratislavy do Nových Zámkov a Štúrova. Tieto rušne v roku 1987 nahradili stroje 363.088-107, ďalšou dodávkou boli stroje 363.133-147 a napokon v roku 1990 poslednou dodávkou boli stroje 363.148-157 a 363.176-181 a prototyp 362.001.

Rušne z druhej dodávky pre RD Bratislava hlavné (363.133-147) boli určené do roku 1991 na turnusovú vozbu osobných vlakov a rýchlikov z Bratislavy do Žiliny, pričom stroje 363.088-107 zabezpečovali vozbu nákladných vlakov do Žiliny a neskôr Vrútok nákl. st. a okrem toho vypomáhali pri neschopnostiach turnusových rušňov radu 363. Nákladné 363 sú vedené v evidencii RD Bratislava východ, ale väčšinu výkonov na nich vykonáva RD Leopoldov. Do roku 1992 bratislavské „peršingy“ jazdili iba po Žilinu, kde ich na košických rýchlikoch prepriahali rušne radu 163 z RD Košice, ale od GVD 1992/93 sú všetky rýchliky do Košíc na celom úseku Bratislava - Košice vozené bratislavskými 362, 363 a 350. V súčasnosti bratislavské 362 jazdia do Žiliny, Košíc, Martina, Prešova, s párom vlakov R 380/381 do Plavča a zabezpečujú vozbu všetkých vlakov z Košíc do maďarského Hidasnémeti. Nákladná doprava rušňov 363 je vozená z bratislavského uzla do Žiliny a z Galanty do Žiliny. Nie je však zriedkavosťou stretnúť bratislavskú 363 s nákladným vlakom aj v žst. Kúty. Okrem toho do GVD 1994/95 bratislavské 363 turnusovo vozili pár osobných vlakov Bratislava-Nové Mesto - Nové Zámky a takisto vozili R 336 a R 337 „Báthory“ z maďarského Komáromu do Púchova a neskôr Žiliny. Rušne 363.176-181 v GVD 1990/91 vozili vtedajší R 390/391 „Varsovia“ z Bratislavy-Nového Mesta do Přerova a späť. Do GVD 1993/94 boli rušne poslednej série 363 (176-181) turnusovo nasadzované aj na vozbu jedného nákladného vlaku. Po privezení poobedňajšieho osobného vlaku Os 2445 z Bratislavy-Nového Mesta do Šale ďalej pokračovali ako Lv do Nových Zámkov odkiaľ pravidelne do Žiliny vozili NEx 52102. Bola to jediná výnimka v ich osobnej vozbe, okrem „novinára“ - teda Rn poštového vlaku zo Žiliny do Bratislavy a opačne. Taktiež v GVD 1999/00 boli bratislavské rušne 363 radené na čele rýchlika „Devín“ z Bratislavy hl. st. do Prahy hl. n. a v prípade neschopnosti rušňov 350 v Čechách výnimočne nahradzovali ich výkony.

Rušeň 362.007 sa 19. marca 2003 objavil v čele EC 279 "Smetana" namiesto rušňa radu 350. Snímka je urobená neďaleko odbočky Parník v mieste, kde je trať dnes už preložená na nový viadukt (foto Richard Lužný).

Ďalšiu kapitolu v dejinách prevádzky rušňov 363 tvoria rušne 363.157 a 363.177, ktoré v rokoch 1990-93 jazdili s nastriekaným okrasným logom ČSD na žltom páse čela rušňa. Tieto stroje patrili medzi najkrajšie bratislavské "peršingy". Okrasné logá z týchto rušňov boli odstránené začiatkom roku 1993, po rozdelení ČSD.

Z dôvodu plánovaného zvýšenia traťovej rýchlosti na trati do Košíc bolo potrebné zabezpečiť aj vhodné vozidlá pre vyššiu rýchlosť. Jedinou možnosťou bolo zvýšenie najvyššej rýchlosti rušňov radu 363. Realizovalo sa to vzájomnou výmenou prevodoviek medzi rušňami 162.009, 010, 021-032 a 363.148-152, 154-157, 176-181. Počet zrekonštruovaných 162 a 363 sa nerovná, pretože jeden rušeň 363 dostal nové prevodovky a teda pôvodne uvažovaná rekonštrukcia 162.008 sa neuskutočnila. Časť vozidiel 363 a 362 ZSSK už prešla hlavnou opravou, ktorá sa vykonáva v ŽOS Vrútky a v depách Spišská Nová Ves, Žilina a Bratislava východ 2. Rušne v rámci opravy dostávajú nový antigrafitový polyuretánový lak v kombinácii modrej farby a farby slonovej kosti (krémová). I naďalej zostáva nejasná situácia okolo rušňa 362.010 (ex 363.157), pretože hoci na tomto stroji boli vymenené tabuľky s označením, tak plánovaná rekonštrukcia z 363 na 362 sa fakticky neuskutočnila a rušeň už tretí rok stojí na 22. koľaji v rotunde depa Bratislava hlavné a je v zlom technickom stave, pretože pre ostatné stroje tejto rady slúži ako zdroj náhradných dielov.

V roku 1993 začali byť na svoje prvé EH opravy pristavované bratislavské rušne radu 363. Prvým rušňom, ktorý sa celkovo ako prvý vrátil dňa 15.5.1993 z EH opravy vykonanej v ŽOS Vrútky bol rušeň 363.137. Žiaľ tento rušeň po návrate z EH opravy mal veľké problémy s elektronikou, ktoré sa ťažko odstraňovali a tak do prevádzky bol nasadený až v septembri 1993. Koncom marca 1995 sa z EH opravy z ŽOS Vrútky vrátil stroj 363.104, ktorý ako prvý bratislavský "peršing" obdržal nový lak v kombinácii farieb modrej a pásu vo farbe slonovej kosti. Od toho času boli všetky bratislavské 363 po opravách lakované už nie žltým výstražným pruhom, ale pruh mal farbu slonovej kosti. Zaujímavým strojom, čo sa týka laku, je rušeň 362.009, ktorý sa dňa 9.5.2003 vrátil z EH opravy v ŽOS Vrútky. Skriňu má nalakovanú v kombinácii farieb modrej, krémovej a spodok bočnice je modro-čierny s modrým náterom strechy, podobne ako u 362.001. Tento stroj mal na začiatku svojej prevádzky veľkú smolu, pretože ako ešte ani polročný na jeseň roku 1990 (vtedy ešte ako 363.156) v čele osobného vlaku narazil vinou hradlárky na zastávke Dolné Kočkovce na koniec stojaceho nákladného vlaku pri rýchlosti 65 km/h. Po tejto nehode mal vymenené obidve stanovištia a tri roky stál v oprave. V súčasnosti sa v EH oprave v ŽOS Vrútky nachádza stroj 363.144 z RD Bratislava hlavné. 20.6.2003 sa taktiež z EH opravy v RD Žilina vrátil rušeň 363.090. Dňa 13.7.2003 sa z EH opravy v depe Spišská Nová Ves vrátil rušeň 362.016. Na rušne 362.008 a 362.009 bol namontovaný systém MIREL a ich skúšobná jazda sa uskutočnila 23.7.2003.

Dnes už neexistujúci rušeň 363.153 počas prevádzkovej prestávky v domovskom depe Bratislava hlavné (foto Andrej Ivanič, máj 1995).

Bratislavské 362 a 363 mali počas svojej prevádzky množstvo nehôd. Rušňom, ktorý bol násilne poškodený ako prvý, bol stroj 363.103, ktorý mal nehodu vo Vrútkach v roku 1989. Žiaľ smola ho neobišla ani po druhý krát, keď na čele nákladného vlaku v marci 1993 narazil za zastávkou Kotešová na koniec iného stojaceho nákladného vlaku pri rýchlosti 30 km/h. V roku 1989 bol aj násilne poškodený stroj 363.133 po zrážke s kamiónom, čo sa skončilo výmenou stanovišťa. Vo februári 1992 došlo pri posune v žst. Nové Mesto nad Váhom k čelnej zrážke rušňa 363.177 so zálohou 742.227 pri rýchlosti 41 km/h. V auguste 1996 došlo na nechránenom železničnom priecestí medzi stanicami Bratislava-Rača a Svätý Jur k zrážke 363.149 na osobnom vlaku do Žiliny s Tatrou 815. Rušeň bol veľmi poškodený, okrem kabíny bola počas opravy v ŽOS Vrútky menená aj časť bočnice. Najvážnejšou železničnou nehodou rušňov radu 363 však bola zrážka R614 „Hornád“ do Bratislavy hlavnej stanice na čele s 363.153 a osobného vlaku Os 2865 z Bratislavy-Nového Mesta do Leopoldova vedeného rušňom 240.143 pri rýchlosti R614 85 km/hod a rýchlosti Os 2865 25 km/h. K nehode došlo dňa 1.6.1995 a po nehode boli oba rušne zrušené. Rušeň 363.153 bol zrušený celkovo ako prvý stroj radu 363. Tento rušeň mal po nehode výšku asi 1,5 metra, bol zoťatý lôžkovým vozňom, ktorý po zrážke vlakov cez tento rušeň doslova prešiel. Jednou z posledných nehôd bola zrážka 363.134 s traktorom pri Trnave začiatkom roka 2002, po ktorej bol rušeň takmer rok v oprave v ŽOS Vrútky, nakoľko mal poškodenú skriňu i podvozky. Ďalšou nehodou bolo vykoľajenie rušňa 362.003 v žst. Trenčianska Teplá v marci 2002 pri jazde R703 z dôvodu podhodenia výhybky. Aj tento stroj stál takmer rok z dôvodu opráv, vykonaných v RD Bratislava východ 2. Najnovšia nehoda sa stala 1.7.2003 pri Lučivnej, kde 362.001 na čele R 609 „Spišan“ narazila do traktora, ktorý sa zosunul na trať. Po nehode bol tento rušeň dňa 13.7.2003 prepravený z depa Spišská Nová Ves, kde mal byť pôvodne opravený do RD Bratislava východ 2, kde vykonajú jeho opravu po nehode.

Aj napriek niektorým problémom, ktoré tieto rušne sprevádzali počas prevádzky sú dnes bratislavské rušne radu 363 a 362 vcelku spoľahlivé hnacie vozidlá a v súčasnej dobe sú prakticky nenahraditeľné.

Rušeň 362.001 bol dodaný do RD Bratislava hlavné v lete 1990 a bol to v tom čase jediný rušeň so zmeneným prevodom a maximálnou rýchlosťou 140 km/hod. Od začiatku

Stroj 362.001 ešte vo farbách ŽSR s osobným vlakom Bratislava - Žilina v žst. Trenčianska Teplá (foto Leoš Tomančák 26.3.1997).

prevádzky tento rušeň sprevádzali problémy. Po niekoľko mesačnej prevádzke tento rušeň postihol značný požiar strojovne a kedže bol ešte v záručnom servise výrobcu, vrátil sa spät na opravu do Škody Plzeň. Pri požiari vyhorela takmer celá strojovňa a tak sa po jeho oprave z požiaru a novom nalakovaní uvažovalo ako o skúšobnom rušni na Skúšobnom okruhu v Cerheniciach, voči čomu sa postavilo domovské rušňové depo a tak sa rušeň vrátil späť do Bratislavy. Tento stroj bol používaný výlučne ako náhradný rušeň v letmej prevádzke v osobnej doprave na žilinskom ramene za neschopné turnusové stroje radu 363. Toto určenie spôsobila jeho veľmi častá poruchovosť, niekedy sa stávalo, že tento rušeň viac stál ako jazdil. V GVD 1993/94 bol na istý čas zaradený na turnusovú vozbu osobných vlakov do Nových Zámkov a v GVD 1994/95 bol turnusovo radený na čelo vtedajšieho Ex „Kriváň“ do Košíc. Do turnusovej prevádzky rušňov 363 sa tento stroj dostal až v roku 1998. V roku 2000 bola na tomto rušni vykonaná stredná oprava a dostal náter modrej farby a farby slonovej kosti. Prvé menšie násilné poškodenie (okrem požiaru v roku 1990) mal tento rušeň dňa 25.6.2002 na R 604 „Dargov“ v stanici Vrútky, kde za jazdy odrazil otočné rameno drezinovej železničnej kosačky, ktoré zasahovalo do jeho prechodového prierezu. Až do nehody v Lučivnej dňa 1.7.2003 bol nasadzovaný na vozbu rýchlikov a osobných vlakov do Košíc a Žiliny.

Prevádzka rušňov radu
362 a 363 RD Bratislava

Text Andrej Ivanič, spoluprácia Radek Ivanič a Peter Krušinský

Obehy rušňov radu 362 a 363 RD Bratislava hlavné v GVD 2002/2003

Prevádzka rušňov radu 362 a 363 RD Bratislava

Text Andrej Ivanič, spoluprácia Radek Ivanič a Peter Krušinský

Obehy rušňov radu 362 a 363 RD Bratislava hlavné v GVD 2002/2003

Prevádzka rušňov radu
362 a 363 RD Bratislava